Trocha vody

Kedy ste naposledy zmokly? Teraz vsak nemyslim tych par kvapiek co na vas spadlo ked ste utekali zo zastavky domov. Ozastjne! Opravdivo premokly az do nitky! Ja vcera. Spolu s Guylom...

Vyrazili sme rano. Plan bol jednoduchy -cely den slapanie na Helvelyn (949m) a navecer kamping niekde v Lake Districte. Predpoved bola, ako vzdy, zla. Dazde, burky a vietor. Ale kebyze sa tu riadim iba predpovedami tak by som sa nikdy nikam nedostal. Prsat zacalo asi hodinku za Harrogate, cize okolo 11tej.... a.... neprestalo az do pol noci...

Auto sme zaparkovali v malej dedinke Gunriling, za rovnomerneho a vytrvaleho dazda sme nahodili nepremokave veci -teda udajne nepremokave a vydali sme sa smerom na zapad. Prve dve hodninky boli v klude. Krasne vyhlady, vsetko zelene a svieze. Dazd sice neustaval, ale nebol moc silny a kedze sme este boli v doline tak ani nefukalo. Po dalsich dvoch hodinach sme sa vsak dostali na hreben a tam sa to vsetko zacalo menit. To ze dve tretiny mojej vybavy su z gore texu moze zniet bezpecne, ale kedze nakupujem v sekacoch, alebo nosim veci zopar rokov a vacsinou im davam zabrat, tak som zistil ze aj tento super material premoka.


Nebudem to dramatizovat, ale po necelych piatich hodinach slapania na mne nebolo sucheho miesta. Vrchol Helvelynu bol dost extrem -silny vietor, ostre skaly, viditelnost 3 metre a anglicka specialita: horizontalny dazd. Ale vychutnavali sme si to. Obaja sme boli v akomsi transe a veselom osiale. Takto to ma aspon cosi do seba. Ozasjtna skuska vytrvalosti. Ziadne cajove prechadzky po slnecnych luckach.

Napriek tymto pozitivnym pocitom sme sa nemuseli prehovarat a jednohlasne sme sa zhodli na tom, ze stanovanie by bolo super, ale kedze si nic nemusime dokazovat tak to isti auto. Zostup bol celkom OK, neustale schadzanie schodov je


vsak celkom zaberacka na lytka. Totalne premoceny a v neustalom vetre sme zacali byt aj dost brutalne premrznuty. Dlane a prsty mi sluzili len ako okrasa na konci ruk, pretoze ine pouzitie som moc nevidel.
Cestou dolu sme narazili na krasne ladovcove jazero a malebnu dolinu. Uplny ideal na stanovanie, relaxovanie a fotenie avsak v takychto podmienkach sme toto museli zredukovat na pat minutove momenty vychutnavania si okolia. Slapalo sa lahko. Cesta sa premenila na potocik a potociky na riecky. Hlavna rieka sa valila dolinou. Vsade plno vodopadov. Cela priroda bola dokonale precistena a svieza.

K autu sme prisli po siedmych hodinach. Kedze som premokol uz po styroch, tak som moc nerozlisoval medzi stadiami mokrosti, iba mi preletelo hlavou, ze takto morky som asi este nikdy nebol. Keby sme prisli vlakom a naozaj museli stanovat, tak by ma to asi aj trapilo, ale mysel je svicka lojova a jedna predstava tepleho auta ju dokaze naladit na uplne inu notu.

Gyula to hrdinsky odsoferoval az do Harrogate a tak sme sa vyspali v teplych postielkach. Dokonaly happy end.

Cyklo vikend

Mam pred sebou posledne 4 vikendy v Anglicku, je uz konecne ake take pocko, aj ked o lete sa mi len sniva, mam za sebou hard core skusku z anglictiny (vysledky az v auguste...) a v skole nemam uz skoro ziadne povinnosti... takze je jasne, ze nebudem len tak kvasit na byte a nieco podniknem. Prvy vikend som si zorganizoval tak aby som sa na nikoho nemusel spoliehat. A to myslim fakt na nikoho ani na rusnovodica, alebo vodica autobusu... iba vlastne sily. Na to je bicykel ako stavany. Ked uz planujeme tu velku cestu na buduci rok, tak by som mal najazdit aj nejake tie kilometre...

V piatok som povybavoval mapy, kolega ktory sa o tom dozvedel mi ponukol svoj bivak -co som samozrejme s radostou prijal, pretoze nemam stan a predpoved je uprsana... idem na lahko -teda az na 2 kilovy spacak, ale neberem varic ani jedlo. Dva dni stravovania vo fastfoodoch ma nezabiju.

Vyrazam v sobotu po vydatnych skolskych ranajkach. Vyzera to ze som syn stasteny pretoze svieti slniecko a je nadherne. Prve mile ubiehaju jedna radost. Minam Almscliff Crag, celkom znama lezecka skala. Povodne som si chcel trocha zalozit, ale necham si na to nejaky iny volny den. Je to kusok za Harrogate takze sa sem mozem vybrat hocikedy -teraz by bolo dost odveci brat lezecky... Jazdim po uzuckych, murikmi alebo zivim plotom obohnanych cestickach. Anglicka specialita -auta maju problem ma obist, takze ked sa stretnu dve iduce oproti sebe tak jeden musi zacuvat az kym nepridu na sirsie miesto. Pravda je vsak, ze su nadherne, malebne a velmi anglicke. Kopce su celkom vycerpavajuce, ale stupania sa striedaju s klesaniami takze je to vyrovnane.

Obedujem -co ine ako fish and chips -pri riecke v Ilkley. Zacina mrholit, ale kym som dojedol tak prestalo. Opat smer severo zapad. Uvedomujem si ako je cela cesta poznacena mojim odchodom -na vsetko sa pozeram ako keby naposledy -velmi prijemny, vsimavy a intenzivny sposob nazerania sa na svet. Nebolo by odveci sa tak pozerat vzdy! Vychutnavam si kazde steblo travy -a tych je tu veru neurekom. Zacina prsat, tak pod stromom nahadzujem bundu a nohavice. Aj tie kvapky ma bavia a to mam premokavu bundu... ale vsak co uschnem. Ha a neuplinulo ani 15 min. a dazd tak ako prisiel aj odisiel -a zmyl ten hrozny pel. Nemozem si pomoct, ale alergia je fakt svina. Kycham a soplim ako sialeny...

Po ceste som si mrkol Bolton Abbey -zevraj jedna s najkrajsich monasterii v anglicku. Dalej minam malebne dedinky ako Burnsall, alebo Appletreewick -uz len z toho nazvu vam musi byt jasne ze je to krasne miesto.

Ani neviem ako a uz su tu tabule na Grassington a ze iba 4 mile. Hmm... to mi teda ten cas ubehol. Este nie je ani 5 hodin... nuz ale vsak to je 7 hod. slapania... V Grassingtone si davam teplu polievocku a slnim sa na vydlazdenom namesti. Predsa len som celkom unaveny. Schadzam k rieke. Vedie tadial miestna foot path. Miesto na stanovanie ako zo sprievodcu -az na to ze ten stan nemam. Je pomerne skoro. Sedim pri rieke a som omraceny kludom tohto miesta. Cumim na tecucu vodu, kamene, stromy... dokonaly relax. Vydrzal som tu len tak sediet a nic nerobit 2 hodiny. Potom som omrkol lokality a nasiel som super flek. Kusok od vody, ale za murikom -predsa len je to znacena cesta, tak naco provokovat. Zalaham, este nie je ani devat, ale citim ze som prijemne unaveny.

Noc je chladna, rano sa zobudzam a vsetko je zamrznute: a to je stred juna! Ranna hygiena v rieke, ranajky a vyrazam uz pred siedmov. Naspat idem severnou cestou. Fuha ale co to? Akonahle sadam na bicykel zistujem ze na zadku mam asi brutalne modriny a nohy mam stvrdnute ako kamen. Vcera mi to az tak neprislo! Normalne mam pocit, ze to naspat ani nespravim. A este k tomu same kopce. Po hodinke som to ako tak rozchodil, ale do niektorych strmakov proste tlacim bike. Rano je celkom sviezo a tak sa moc nezastavujem. Neprsi to je super, ale je kosa, pri niektorych rychlo zjazdoch mi zamrza usmev na tvari.... Slapem slapem a zrazu opat -tabula ktoru som vobec necakal. Ze Harrogate 12 miles. Ha a to je este len 10 rano! No nic aspon stihnem skolsky brunch. Krajna je tu pekna, ale od prejdenia hranic Yorkshire Dales o dost monotonnejsia -nestazujem sa, aspon tu nie su brutalne 16% stupania -co tam potom ze za nimi nasleduje samozjazd ked cestou hore skoro dusu vyplujem.

Ale spravil som to. Na cestu na vychod sa tesim stale rovnako -ale predsa len mam realistickejsie predstavy -jedno z predsavzati: hlavne si musim zohnat poriadne cyklo gate s dvojitimi vypchavkami, pretoze mi inac zhori cela prdel!

Juho-zapad Anglicka

Posledne prazdniny. Je ich tu celkom dost takze mi to moc nevadi. V porovnani so slovenskym skolstvom tu maju ziaci a teda aj ucitelia ovela viac volna. Kupodivu to ma aj nevyhody -napriklad to stvoji peniaze, treba nieco vymysliet a potom to zorganizovat... ako urcite viete tieto veci ma netrapia, takze je to v pohode. A co som to teda vymyslel?
Wales, Cornwall a zbytok juho-zapadneho Anlgicka. Prenajali sme si s Martinou auto a sup ho priamo do srdca Walesu -Snowdonie. Narodny park s majestatnou horov Snowdon. Od rana viac menej prsalo, alebo mrholilo, alebo bola hmla -takze to malo svoje caro a atmosferu. Nenechal som sa odradit. Plan bol jasny: po obvode hrebenov zvanych Horseshoe na vrchol Snowdonu. Vyslap bol celkom jednoduchy. Avsak to len preto, ze sme sa vyhli driapaniu sa po skalach severneho hrebena. V tej studenej dracej hmle, nulovej viditelnosti a maximalnej vlhkosti by to bolo celkom nebezpecne. Vydali sme sa radsej po juznej stene, kadial viedla mila dlazdena cesticka. Klukatila so medzi plesami a jazerami. Kde tu na nas zautocil draci dych, vzapeti nam vsak mierny vanok odhalil masivny skalny utes, vrcholky hrebena, alebo jazero hlboko pod nami. Vacsinu casu sme vsak slapali s hlavou v oblakoch. Na vrchole sme nasli akurat tak kamen so svetovimi stranami, ale kedze si drak akurat zivol, nevideli sme si ani na koniec nosa. Naspat sme pokracovali po konskej podkove na severnej strane juzneho hrebena. Tu nas vsak zliezanie skal neminulo. Bez mapy. V hustej mliecnej hmle. S minimalnou predstavou kadial vedie cesta... Najsamsuper tura. Bez pomoci miestnych turistov by sme tam mozno aj zabludili. Ale drak sa rozhodol nas pustit dalej a tak sme bezpecne zliezli az k jazeram a spat po kruznici k teplemu a bezpecnemu auticku.
Zbytok vyletu sme sa rozvazali ako zapadniarsky turisti po mesteckach a mestach, plazach a utesoch, parkoch a namestiach. Bolo krasne vidiet poulicnych umelcov, pocut spievajuce cajky, nadychat sa morskeho vzduchu. Zaujimavo posobi Anglicko ako pristavna krajna. To co som videl do teraz je uplne ine. Byvam v strede ostrova, ktory sa viac menej nelisi od kontinentu. Avsak mesta ako Plymouth, odkial sa vypravili prvy usadlici do Noveho Anglicka, alebo malebne plazove mestecko St. Ives, ci dalsie pristavne velkomesto Portshmouth, odkial sa vypravovali lode do neviemkam, v sebe skryvaju silu a povab kolonialneho Anglicka, ktore z tychto pristavou vysielalo lode do celeho sveta. A cely svet kotvil lode na tych samych brehoch. Ten ruch, ten zivot, tie starocia neodvratne vryte do charakteru miest mi este teraz poletuju po tvari.