Just Exploring





Little by little we make small things big. Step by step we move forward. Following the right path, the Eightfold path, makes me calm, steady and happy. Did you find yours? Everybody has one, just some must look deeper or look for it longer. Just explore and it will unfold naturally.

Sunday, October 19, 2008

Novinky z Norska

Zopar veci sa pomenilo a tak vas poinformujem...
V prvom rade sa stalo to s cim som vlastne pocital uz ked som sem isiel. Pracu som mal dohodnutu tak vseliak cez kamarata a tak. V podstate som to mal az prilis lahke. Prisiel som, hned na treti den som sa stretol s novym sefom, isli sme vybavit povolenia a osobne cislo a hned som sa pustil do prace. Nezastavil som sa az do predvcera. Dostal som totiz vipoved. Nie, nie preto ze by som sa ulieval, ci nezvladal tesarcinu. Proste do norska prisla kriza z ameriky a prepusta sa. Nuz a kto si to zlizne prvy? Predsa zahranicni zamestnanci.
Ale mal som uz naplanovanu dovolenku a tu si este pekne vychutnam. Idem spolu s Banthem Sujivom pozriet norske fjordy a kopceky.
Ked sa vratim tak si budem hladat pracu. Myslim, ze by to nemal byt problem, ale predsa len zima v kombinacii s krizou nie je dobra konstelacia. Ale s mojimi kvalitami... A bude aj dobre ze sa osamostatnim od Milana. Je to velmi velmi konfliktny a negativistcky typ cloveka a to na mna vpliva. Plus som si kazdy den musel davat pozor na jazyk -pre mna nie lahka poziadavka... No a nikdy som presne nevedel na com som a nebol som si sam sebe panom. Takze pokial sa mi podari najst nieco tak to bude urcite lepsie. A ked nie, tak to tak malo byt. Vratim sa domov a aspon budem s vami - moji verni citatelia...
Okrem toho mam este nove, ze som si uz kupil letenku do Kuala Lumpur (Malajzia), takze tesim tesim. Idem tam na dve mesiace od februara do aprila

Sunday, October 05, 2008

Hardangervidda

Jeden pekny vikendik, sme sa Ja, Stano, Vilo a Evka rozhodli ze sa pozrieme do NP Hardangervidda. Uz som tu vyse mesiaca a okrem prace a trocha Osla som toho vela nevidel... a ak ma poznate tak je vam jasne, ze to je pre mna viac ubyjajuce ako 12hodinove sichty v praci.

V piatok vecer sme sa odviezli na kraj parku a prvu noc sme prespali v susiarni na drevo. Rano sme sa zviezli este kusok a zistili sme ze necelych 250km od Osla je nadherna ale surova priroda. Preco surova. No vsak fotky hovoria sami za seba. Kameniste rozlahle nahorne plosiny s tisicmi bezmennych jazier. Mysle sa nam doslova otvarali do nerozmernych priestorov, presne kopirujuc krajnu okolo nas. Slapali sme cely den a cely den sme nevisli z uzasu nad krajnou v ktorej srdci sme sa prechadzali... Boli sme uz v urcitej vyske a tak to bola tura velmi nenarocna, pretoze sme neprekonavali vyskove rozdiely. Vyhlady boli do daleka, obloha cira ako jazera pod nou a jesen celu krajnu zfarbila do rozpravkovych kreacii.

Na noc sme zakotvili pod strieskov na clnky pri jednom z jazier. Rano bola namraza a srien a husta hmla a biela duha... same krasy. Kosa umoznila lahsi prechod bazinami pri jazere, ktore vecer celkom narocne avsak teraz boli zamrznute. Cesta spat k autu trvala sice trocha dlhsie ako sme planovali, ale v takom pocasi a v takej krajne nam to vobec nevadilo. Bolo to proste nadherne